Nefrológia je odbor medicíny zaoberajúci sa štúdiom, diagnostikou, liečbou a prevenciou ochorení obličiek. Nefrologická ambulancia je zdravotnícke zariadenie, kde nefrológovia poskytujú sekundárnu či terciálnu špecializovanú ambulantnú starostlivosť pacientom s rôznymi obličkovými problémami.
Nefrologická ambulancia sa zaoberá diagnostikou, liečbou a kontrolou pacientov s ochoreniami obličiek. K typickým patologickým stavom, ktoré nefrológia sleduje, patria napríklad chronické ochorenia obličiek, infekcie močových ciest, autoimunitné ochorenia postihujúce obličky, hypertenzia (ktorá môže byť spojená s problémami obličiek), akútne zlyhanie obličiek a mnoho ďalších stavov spojených s obličkami a močovým systémom (uropoetickým aparátom).
Aby prebehlo Vaše prvé vyšetrenie v nefrologickej ambulancii (ale aj ďalšie kontroly) časovo čo najoptimálnejšie, budete zvyčajne vopred poučení o postupe a opatreniach potrebných na zabezpečenie adekvátneho odberu moča a krvi na získanie príslušných laboratórnych výsledkov a funkčných renálnych (obličkových) testov v optimálnom prípade ešte pred Vašou návštevou v nefrologickej ambulancii.
K prvej návšteve v nefrologickej ambulancii je vhodné pripraviť si a priniesť zoznam všetkých užívaných liekov s ich presným dávkovaním ako aj vitamínov, minerálov a potravinových doplnkov; premyslieť si a odhadnúť množstvá tekutín, ktoré bežne prijímate v svojom pitom režime a zostaviť a priniesť zoznam ďalších odborníkov - špecialistov, ktorých pravidelne navštevujete (kde ste dispenzarizovaní).
Vhodné a potrebné je tiež priniesť výpis zo zdravotne dokumentácie od Vášho všeobecného lekára pre dospelých (VLPD) alebo dostupné kópie lekárskych správ z Vašich hospitalizácií a vyšetrení v rôznych špecializovaných odborných ambulanciách, prípadne takzvanú diabetickú knižku a podobne.
K prvému vyšetreniu v nefrologickej ambulancii je za bežných okolností potrebné odoslanie od Vášho všeobecného lekára pre dospelých (VLPD) a takzvaný „výmenný poukaz“ alebo „výmenný lístok“ alebo odoslanie od iného odborníka – špecialistu v takzvanej následnej zdravotnej starostlivosti.
Nefrologická ambulancia sa zaoberá diagnostikou, liečbou a sledovaním rôznych obličkových ochorení a stavov. Tu je zoznam bežných diagnóz a stavov, ktoré sú často liečené v nefrologickej ambulancii:
To sú len niektoré z mnohých obličkových stavov a ochorení, ktoré nefrológovia diagnostikujú a liečia. Je dôležité poradiť sa so svojim všeobecným alebo ošetrujúcim lekárom alebo nefrológom pri akýchkoľvek obavách alebo príznakoch súvisiacich s obličkami alebo močovým systémom.
Nefrologická ambulancia poskytuje širokú škálu služieb a výkonov zameraných na diagnostiku, liečbu a sledovanie obličkových ochorení a súvisiacich stavov. Medzi typické výkony, ktoré môže nefrologická ambulancia vykonať patria:
Toto sú bežné výkony, ktoré môže poskytovať alebo sprostredkovať nefrologická ambulancia. Konkrétne dostupné výkony a služby sa môžu líšiť v závislosti od toho-ktorého pacienta a jeho diagnózy ako aj podľa špecifík konkrétneho pracoviska.
Nefrológia je lekárska špecializácia zameraná na diagnostiku, liečbu a prevenciu ochorení obličiek a močového systému. Nefrológovia sú internisti, ktorí sa špecializujú na obličky a sú odborníci na ich fungovanie, ochorenia a liečbu.
Obličky sú dva orgány umiestnené v dolnej časti chrbta, ktoré majú za úlohu filtrovať krv a odstraňovať z tela odpadové látky a prebytočnú vodu vo forme moču. Obličky tiež pomáhajú udržiavať rovnováhu elektrolytov, regulovať krvný tlak a produkovať hormóny, ktoré ovplyvňujú červené krvinky a kosti.
Nefrológia sa zaoberá širokou škálou ochorení a stavov, medzi ktoré patrí:
Nefrológovia vykonávajú rôzne diagnostické a liečebné postupy, ako sú:
Nefrológia je dôležitá lekárska špecializácia, ktorá sa zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečbou obličkových ochorení a súvisiacich stavov. Vzhľadom na rastúci výskyt ochorení, ako sú diabetes mellitus a hypertenzia, ktoré môžu mať vplyv na obličky, dopyt po špecialistoch v oblasti nefrológie sa zvyšuje. Pacienti s obličkovými ochoreniami vyžadujú dôkladnú starostlivosť a odborné vedenie od nefrológov, aby udržiavali zdravie obličiek a znižovali riziko komplikácií a zlyhania obličiek.
Nefrológovia spolupracujú s inými lekárskymi špecialistami, ako sú kardiológovia, endokrinológovia, urológovia a reumatológovia, aby poskytli komplexnú starostlivosť o pacientov s obličkovými ochoreniami. Tiež sa podieľajú na výskume a vzdelávaní, aby pomohli vylepšiť pochopenie obličkových ochorení a rozvíjať nové liečebné prístupy a technológie.
Význam nefrológie ako medicínskej špecializácie je neustále rastúci, pretože ochrana a udržiavanie zdravia obličiek sú kľúčové pre celkové zdravie a pohodu jednotlivca.
Nefrológovia majú zásadnú úlohu v zdravotníctve, keďže sa zaoberajú diagnózou, liečbou a prevenciou obličkových ochorení, ktoré môžu mať významný vplyv na kvalitu života pacientov. S rastúcim dôrazom na prevenciu a riadenie chronických ochorení, ako sú diabetes a hypertenzia, je čoraz dôležitejšie, aby nefrológovia pracovali s pacientmi a inými zdravotníckymi odborníkmi na identifikáciu a riešenie obličkových problémov včas.
Nefrológovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní kvality života svojich pacientov tým, že im poskytujú prispôsobenú starostlivosť a odborné rady, či už ide o liečbu akútnych ochorení alebo o dlhodobú starostlivosť o chronické stavy. Ich úsilie v oblasti výskumu a vzdelávania pomáha zlepšovať pochopenie obličkových ochorení a rozvíjať nové a účinnejšie liečebné prístupy pre budúce generácie.
Dialýza je lekársky postup, ktorý pomáha pacientom s chronickým zlyhaním obličiek (ľadvín). Dialýza nahradzuje niektoré funkcie obličiek (ľadvín), ako je filtrovanie odpadových látok a nadbytočnej vody z krvi. Existujú dva hlavné typy dialýzy: hemodialýza a peritoneálna dialýza. Hemodialýza používa umelú obličku (dialyzátor s mimotelovým okruhom krvi), ktorá je pripojená k prístroju, ktorý čerpá krv z tela, prečisťuje ju a vracia ju späť do tela. Peritoneálna dialýza používa brušnú membránu (pobrušnicu), ktorá sa nazýva peritoneum, ako prirodzený filter. Pacient si do brucha napúšťa roztok, ktorý absorbuje odpadové látky a vodu z krvi. Potom sa roztok vypustí z tela cez katéter. Dialýza je zvyčajne vykonávaná pod dohľadom lekárov a sestričiek, ktorí kontrolujú stav pacienta a zabezpečujú bezpečnosť a účinnosť liečby. Dialýza môže zlepšiť kvalitu života pacientov s chronickým zlyhaním obličiek, ale nie je to definitívne riešenie. Pacienti na dialýze musia dodržiavať špeciálnu diétu, užívať lieky a pravidelne navštevovať lekára. Niektorí pacienti môžu byť vhodní kandidáti na transplantáciu obličky, ktorá je v súčasnosti jedinou liečbou, ktorá môže plne obnoviť funkciu obličiek.
Dialýza je liečebný proces, ktorý sa používa na čistenie krvi u pacientov so zlyhávaním obličiek. Keď obličky nefungujú správne, hromadia sa v tele odpadové látky, nadbytočné elektrolyty a prebytočná tekutina, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Dialýza napomáha odstráneniu týchto nežiaducich látok z tela, aby sa zabránilo komplikáciám a udržala sa kvalita života pacienta. Existujú dva hlavné typy dialýzy: hemodialýza a peritoneálna dialýza.
Voľba medzi hemodialýzou a peritoneálnou dialýzou závisí od viacerých faktorov, ako sú zdravotný stav pacienta, životný štýl, dostupnosť zariadení a odborníkov a osobné preferencie. Lekár alebo nefrológ spolupracuje s pacientmi, aby určil najvhodnejšiu metódu dialýzy pre ich konkrétnu situáciu.
Purifikácia (očisťovanie, čistenie) krvi, teda odstraňovanie nežiaducich látok a častíc z krvi, je dôležitý proces v medicíne. Na čistenie krvi sa používajú rôzne metódy v závislosti od špecifických potrieb pacienta a typu nečistôt, ktoré sa majú odstrániť. Medzi niektoré z bežných metód purifikácie krvi patrí:
Dialýza: Dialýza je proces, ktorý sa používa na čistenie krvi u pacientov so zlyhávaním obličiek. Existujú dva hlavné typy dialýzy - hemodialýza a peritoneálna dialýza. Hemodialýza používa umelú membránu (dialyzátor) a dialyzačný roztok na odstránenie odpadových látok, nadbytočných elektrolytov a prebytočnej tekutiny z krvi. Peritoneálna dialýza využíva peritoneálnu membránu (brušnú membránu, pobrušnicu, peritoneum) a dialyzačný roztok zavádzaný do brušnej dutiny na čistenie krvi.
Plazmaferéza: Plazmaferéza je metóda purifikácie krvi, pri ktorej sa oddelí plazma od ostatných zložiek krvi. Tento proces sa často používa na liečbu autoimunitných ochorení, ako je napríklad Guillain-Barrého syndróm alebo myasthenia gravis. Po oddelení plazmy sa krvné zložky vrátia do tela pacienta a plazma sa buď nahrádza čistou plazmou alebo plazmatickými náhradami.
Hemoperfúzia: Hemoperfúzia je proces, pri ktorom sa krv pacienta prevedie cez adsorbent (často aktívne uhlie alebo syntetická polymérna náplň), ktorý viaže toxické látky a nežiaduce látky na svoj povrch. Táto metóda sa používa najmä pri otrave liekmi alebo pri liečbe niektorých metabolických ochorení.
Imunoadsorpcia: Imunoadsorpcia je metóda, pri ktorej sa špecifické protilátky alebo iné imunitné zložky odstránia z krvi pacienta. Tento proces sa používa na liečbu niektorých autoimunitných ochorení, ako je napríklad lupus, a na odstránenie prebytočných protilátok pred transplantáciou orgánov.
Fotoferéza: Fotoferéza, známa aj ako extrakorporálna fotoferéza, je metóda, pri ktorej sa krv pacienta ožaruje ultrafialovým svetlom v prítomnosti fotosenzitívnej látky, ako je napríklad 8-metoxypsoralén. Tento proces ničí aktivované T-lymfocyty, ktoré môžu spôsobiť zápal a autoimunitné reakcie. Fotoferéza sa používa na liečbu niektorých autoimunitných ochorení a kožných porúch, ako je napríklad chronická choroba reakcie štepu voči hostiteľovi, teda graft-versus-host disease (GvHD) a mykózny fungoides.
Leukoferéza: Leukoferéza je proces, pri ktorom sa z krvi pacienta odstránia nadbytočné biele krvinky (leukocyty), najmä v prípadoch, keď je ich koncentrácia príliš vysoká, ako napríklad pri leukémii. Počas leukoferézy sa krv prefiltruje cez zariadenie, ktoré separuje a zadržiava biele krvinky, zatiaľ čo ostatné zložky krvi sa vracajú do tela pacienta.
Trombocytoferéza: Trombocytoferéza je proces, pri ktorom sa z krvi pacienta odstránia nadbytočné trombocyty (krvné doštičky). Táto metóda sa používa na liečbu ochorení, ako je esenciálna trombocytémia, pri ktorých je koncentrácia trombocytov v krvi abnormálne vysoká. Trombocytoferéza znižuje riziko zrážania krvi a zlepšuje cirkuláciu.
Erytrocytoferéza: Erytrocytoferéza je metóda odstraňovania nadbytočných červených krviniek (erytrocytov) z krvi pacienta. Tento proces sa používa najmä u pacientov s polyglobúliou (abnormálne vysoký počet červených krviniek) alebo pri ochoreniach, ako je napríklad kosáčikovitá anémia, kde je potrebné odstrániť poškodené červené krvinky.
Tieto metódy purifikácie krvi sa používajú na liečbu rôznych ochorení a stavov v závislosti od špecifických potrieb pacienta. Nefrológovia, hematológovia a odborníci na purifikáciu krvi vyberajú najvhodnejšiu metódu purifikácie krvi na základe diagnózy, zdravotného stavu pacienta a celkových cieľov liečby.
Transplantácia obličky (ľadviny) je chirurgický zákrok, pri ktorom sa pacientovi s chronickým zlyhaním obličiek implantuje zdravá oblička od darcu. Darca môže byť buď živý, príbuzný alebo nepríbuzný, alebo zosnulý, ktorý daroval svoje orgány po smrti. Transplantácia obličky môže zlepšiť kvalitu života pacienta, pretože mu umožňuje zbaviť sa dialýzy a vrátiť sa k normálnej strave a aktivite. Transplantácia obličky je však komplexný a rizikový proces, ktorý vyžaduje dlhodobú starostlivosť a sledovanie. Pacient musí podstúpiť viaceré testy a vyšetrenia pred transplantáciou, aby sa zistila jeho vhodnosť a kompatibilita s darcom. Pacient musí tiež užívať lieky na potlačenie imunitného systému, aby sa zabránilo odmietnutiu obličky. Tieto lieky môžu mať vedľajšie účinky, ako je infekcia, vysoký krvný tlak, cukrovka, rakovina a iné. Transplantácia obličky sa vykonáva pod celkovou anestéziou v špecializovanej nemocnici. Lekári, sestričky a zdravotníci sa starajú o pacienta pred, počas a po operácii. Lekári vykonajú rez v dolnej časti brucha pacienta a vložia novú obličku. Stará oblička sa zvyčajne neodstraňuje, pokiaľ nezapríčiňuje problémy. Nová oblička sa pripojí k cievam a močovodu pacienta, aby sa umožnilo prenos krvi a moču. Operácia trvá približne tri až štyri hodiny. Po operácii pacient zostane v nemocnici na niekoľko dní, kým sa jeho stav nezlepší. Pacient bude musieť pravidelne navštevovať lekára kvôli kontrole funkcie obličky a prispôsobeniu liekov a ostatných liečebných opatrení. Transplantácia obličky je závažné rozhodnutie, ktoré si vyžaduje informovaný súhlas pacienta a jeho rodiny. Pacient by mal zvážiť všetky výhody a nevýhody transplantácie, ako aj alternatívne možnosti liečby. Pacient by mal tiež byť vďačný darcom, ktorí mu umožnili získať novú šancu na život.
Transplantácia obličky (KTx, RTx, NTx) je chirurgický zákrok, ktorým sa zdravá oblička od živého alebo mŕtveho darcu prenáša na pacienta trpiaceho zlyhávaním obličiek. Transplantácia obličky je často preferovanou možnosťou liečby pre pacientov so závažným zlyhávaním obličiek, pretože ponúka lepšiu kvalitu života a dlhšie prežívanie ako dialýza.
Proces transplantácie obličky (ľadviny) zahŕňa nasledujúce kroky:
Výhody transplantácie obličky. Transplantácia obličky prináša viacero výhod v porovnaní s dialýzou. Medzi tieto výhody patria:
Riziká a komplikácie transplantácie obličky. Aj keď transplantácia obličky ponúka mnoho výhod, je dôležité si uvedomiť aj riziká a možné komplikácie. Medzi tieto patria:
Napriek týmto rizikám a komplikáciám je transplantácia obličky pre mnohých pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek najlepšou možnosťou liečby. Konečné rozhodnutie o tom, či je transplantácia obličky vhodná pre konkrétneho pacienta, závisí od jeho celkového zdravotného stavu, preferencií a konzultácie s odborníkmi, ako sú nefrológovia a transplantologický tím.
Ultrazvukové (ultrasonografické) vyšetrovanie obličiek je neinvazívny a bezbolestný spôsob, ako zobraziť a zhodnotiť štruktúru a funkciu obličiek. Ultrazvuk používa vysokofrekvenčné zvukové vlny, ktoré sa odrážajú od vnútorných orgánov a vytvárajú obraz na monitore. Ultrazvuk môže odhaliť príznaky ochorení obličiek, ako sú zápaly, cysty, nádory, kamene, zúženia, zlyhanie a iné. Ultrazvukové vyšetrovanie obličiek sa vykonáva v ambulancii alebo v nemocnici. Pacient sa musí pripraviť na vyšetrenie tým, že sa zdrží jedla a pitia niekoľko hodín pred vyšetrením a usiluje si zachovať plný močový mechúr, ak je to možné. Pacient sa ľahne na vyšetrovacie lôžko a odhalí brucho. Lekár alebo sestrička nanáša na brucho gél, ktorý zlepšuje prenos zvukových vĺn. Potom sa na brucho priloží malá sonda, ktorá vysiela a prijíma zvukové vlny. Sonda sa pohybuje po brušnej stene, aby sa získal obraz obličiek z rôznych uhlov. Vyšetrenie trvá približne 15 až 30 minút. Po vyšetrení sa gél utrie z brucha a pacient sa môže obliecť a vrátiť sa k svojej bežnej činnosti. Výsledky vyšetrenia sa posielajú na spracovanie a interpretáciu lekárovi, ktorý ich neskôr preberie s pacientom. Ultrazvukové vyšetrovanie obličiek je bezpečná a spoľahlivá metóda, ktorá pomáha diagnostikovať a liečiť rôzne problémy s obličkami.
Ultrazvukový prístroj je zariadenie, ktoré generuje a prijíma zvukové vlny, ktoré sa používajú na tvorbu obrazu vnútorných orgánov. Ultrazvukový prístroj sa skladá zo sondy, ktorá sa priloží na brucho pacienta, a monitora, ktorý zobrazuje obraz obličiek. Lekár je odborník, ktorý vykonáva a interpretuje ultrazvukové vyšetrovanie obličiek. Lekár sa postará o prípravu pacienta, aplikáciu gélu, pohyb sondy, zhodnotenie obrazu a poskytnutie výsledkov a odporúčaní. Lekár tiež zodpovedá na akékoľvek otázky alebo obavy pacienta týkajúce sa vyšetrenia.
Ultrazvukové, teda ultrasonografické (USG) vyšetrenie obličiek je neinvazívna, bezbolestná a bezpečná metóda zobrazovania, ktorá sa používa na vyšetrenie a hodnotenie štruktúry a funkcie obličiek. Ultrazvuk využíva zvukové vlny na vytvorenie obrazu vnútornej štruktúry obličiek, čo umožňuje lekárovi identifikovať možné problémy alebo abnormality.
Ultrazvuk obličiek môže byť užitočný pri diagnostike a sledovaní rôznych obličkových ochorení, ako sú:
Ako prebieha ultrazvukové vyšetrenie obličiek?
Ultrazvukové vyšetrenie obličiek je bezpečná a efektívna metóda na diagnostiku a sledovanie rôznych obličkových problémov. Výhodou ultrazvuku je, že nevyužíva ionizujúce žiarenie, ako je to pri röntgenových vyšetreniach alebo počítačovej tomografii (CT), čo znižuje riziko pre pacienta. Ultrazvuk je tiež rýchle a pohodlné vyšetrenie, ktoré poskytuje okamžité výsledky a umožňuje lekárom rýchlo identifikovať a riešiť možné problémy s obličkami.
V knihe Biológia presvedčenia, ktorá je prelomovým dielom v oblasti novej biológie, autor Bruce H. Lipton, Ph. D., predstavuje nádejnú syntézu najmodernejšieho a najlepšieho výskumu v oblasti bunkovej biológie a kvantovej fyziky. Autor pútavo opisuje mechanizmy, akými bunky prijímajú a spracúvajú informácie, a ukazuje, že našu biológiu neriadia gény a DNA. Naopak, DNA je riadená signálmi mimo bunky, vrátane energetických odkazov, ktoré vychádzajú z našich pozitívnych aj negatívnych myšlienok.
V kapitole 11 knihy, ktorá sa volá „Biologické základy prečo sa modlitba lieči“, autor sa venuje téme transplantovaných orgánov a ich vplyvu na osobnosť a správanie príjemcov. Autor uvádza niekoľko prípadov, kedy príjemcovia transplantovaných orgánov začali prejavovať charakteristiky, záujmy, chute, spomienky alebo emócie darcov. Napríklad, žena, ktorá dostala srdce a pľúca od mladej motorkárky, začala mať záľubu v rýchlej jazde, pive a pizzi, čo predtým nemala. Muž, ktorý dostal srdce od obete vraždy, mal nočné mory o tom, ako bol zavraždený, a dokázal identifikovať vraha a miesto činu. Dievča, ktoré dostalo srdce od inej dievčiny, ktorá spáchala samovraždu, začalo mať sebevražedné myšlienky a pokúsilo sa zabiť rovnakým spôsobom ako darca.
Autor vysvetľuje tieto fenomény pomocou konceptu bunkovej pamäti, ktorá sa nachádza nielen v mozgu, ale aj v iných orgánoch a tkanivách. Bunky obsahujú proteíny, ktoré sú schopné ukladať a prenášať informácie, ktoré ovplyvňujú naše telo, myseľ a dušu. Bunky sú tiež schopné komunikovať medzi sebou prostredníctvom elektromagnetických vĺn, ktoré vytvárajú energetické pole, ktoré obklopuje naše telo. Toto pole sa nazýva morfogenetické pole, a je to pole, ktoré nesie našu identitu, pamäť, vedomie a podvedomie. Keď sa orgán transplantuje z jedného tela do druhého, jeho bunky si zachovávajú svoje informácie a pokračujú v komunikácii s morfogenetickým poľom darcu. Tým sa vytvára energetická väzba medzi darcom a príjemcom, ktorá môže ovplyvniť osobnosť a správanie príjemcu.
Autor tvrdí, že tieto fenomény sú dôkazom toho, že naša biológia je ovplyvnená naším vedomím a našimi myšlienkami, a že môžeme zmeniť naše telo, ak preprogramujeme svoje myslenie. Autor tiež tvrdí, že modlitba, meditácia, afirmácie, vizualizácie a iné techniky sú spôsoby, ako ovplyvniť naše bunky a naše morfogenetické pole, a tým aj naše zdravie, šťastie a osud.
Zaujímavé postrehy pána Bruce H. Lipton-a, Ph. D. k téme transplantovaných orgánov v knihe Biológia presvedčenia v slovenskom vydaní z roku 2011 a 2018 (Eugenika, Alexander Giertli - Eugenika Pbl.; www.eugenika.sk) na stranách 205 až 209:
Od buniek som sa naučil, že sme súčasťou celku a že nato na vlastnú škodu zabúdame. Ale tiež som zistil, že každý z nás ma jedinečnú biologickú identitu. Prečo? Čo robí z bunkového spoločenstva každého jedinca čosi unikátne? Na povrchu našich buniek je rodina receptorov identity, ktoré odlišujú jedného jedinca od druhého.
Dobre známa podmnožina týchto receptorov, ktorým sa hovorí vlastné receptory (self-receptor) alebo ľudské leukocytové antigény (HLA) sa vzťahuje k funkciám imunitného systému. Keby boli vaše vlastné receptory odstránené, vaše bunky by už nemohli vyjadrovať vašu identitu. Tieto bunky bez vlastných receptorov by aj naďalej boli ľudskými bunkami, ale bez identity by sa stali iba kmeňovými (generickými) ľudskými bunkami. Keď do buniek vrátite vašu osobnú množinu vlastných receptorov, budú opäť vyjadrovať vašu identitu.
Keď darujete nejaký orgán, čím viac sú vaše vlastné receptory podobné receptorom príjemcu, tým menšia je odmietavá reakcia spustená imunitným systémom príjemcu. Povedzme, že vás ako jedinca identifikuje množina sto rôznych vlastných receptorov na povrchu každej bunky. Aby ste prežili, potrebujete transplantát. Keď porovnáme množinu mojich sto vlastných receptorov s vašimi vlastnými receptormi, ukáže sa, že sa navzájom zhoduje iba desať z nich. Nebudem teda pre vás vhodnejším darcom. Veľmi odlišná povaha našich vlastných receptorov ukazuje, že naše identity sú veľmi rozdielne. Značný rozdiel v receptoroch membrány by mobilizoval váš imunitný systém, ten by išiel na plný výkon, aby sa zbavil cudzích, t.j. nevlastných, transplantovaných buniek. Mali by ste väčšiu šancu na úspech, keby sa vám podarilo nájsť darcu, ktorého vlastné receptory viac zodpovedajú tým, ktoré vy máte na svojich bunkách.
Pri hľadaní vhodnejšieho darcu vak nenájdete stopercentnú zhodu. Vedci doposiaľ nenašli dvoch jedincov, ktorí by boli biologicky celkom rovnakí. Je však teoreticky možné vytvoriť tkanivá univerzálneho darcu, keď z jeho buniek odstránite vlastné receptory, hoci vedci doposiaľ taký experiment neurobili. V takom experimente by bunky stratili svoju identitu. Bunky zbavené vlastných receptorov by váš organizmus neodmietol. Vedci sa zaoberajú receptormi, ktoré sú spojené s imunitným systémov, je však dôležité zobrať do úvahy fakt, že nejde ani tak o proteínové receptory, ale o to, čo aktivuje tie receptory, ktoré jedincom dávajú ich identitu. Unikátna množina identifikujúcich receptorov je umiestnená na vonkajšom povrchu každej bunky, kde fungujú ako "antény a ukladajú doplnkové signály z prostredia. Tieto identifikujúce receptory čítajú "svoj" signál, ktorý neexistuje v bunke, ale prichádza k nej z vonkajšieho prostredia.
Predstavme si ľudské telo ako televízny prijímač. Vy ste obraz na obrazovke. Váš obraz ale nevychádza z útrob televízora. Vaša identita je vysielanie z prostredia, ktoré bolo prijaté prostredníctvom antény. Jedného dňa zapnete televízor a obrazovka zhasne. Vaša prvá reakcia pravdepodobne bude: "Došľaka, čo sa to deje? Je po televízore." Zanikol však aj obraz spolu s koncom televízora? Aby ste si odpovedali na túto otázku, vezmete ďalší televízor, zapojíte ho do zásuvky, zapnete a naladíte si tú istú stanicu, ktorú ste sledovali predtým, ako obrazovka zhasla. To dokáže, že obraz sa stále vysiela, aj keď váš pôvodný televízor "zomrel". Koniec existencie televízora ako prijímača v žiadnom prípade neznamená koniec vysielania identity, ktorá prichádza z prostredia.
V tomto prirovnaní hmotný televízor predstavuje bunku. Televízna anténa, ktorá prijíma vysielanie, predstavuje našu úplnú množinu identifikačných receptorov a vysielanie je signál z prostredia. Pretože svet chápeme ako materiálny newtonovský svet, môžeme si najskôr myslieť, že proteínové bunkové receptory sú tým "ja". Je to rovnaké ako predpokladať, že televízna anténa je zdrojom vysielania. Bunkové receptory nie sú zdrojom identity danej bunky, ale médiom prostredníctvom ktorého je "ja" privádzané z prostredia.
Keď som celkom pochopil lento vzťah, uvedomil som si, že moja identita, moje "ja", existuje v prostredí, či už s mojím telom, alebo bez neho. Tak ako v príklade s televízorom, keď moje telo zomrie a v budúcnosti sa narodí nový jedinec (biologický "televízny prijímač"), ktorý bude mať presne tú istú množinu identifikačných receptorov, a tento nový jedinec si pritiahne "mňa". Budem na tomto svete opäť prítomný aj keď zomrie moje fyzické telo, vysielanie je tu stále. Moja identita je zložitý znak obsiahnutý v ohromnom množstve informácií, ktoré prichádzajú z prostredia.
Moje presvedčenie, že vysielanie jedinca je tu stále, dokonca aj po smrti, podporujú svedectvá pacientov s transplantovanými orgánmi, ktorí opisujú, že spolu s novými orgánmi nastali aj zmeny v ich správaní a psychike. Jedna konzervatívna žena z Nového Anglicka, ktorá sa zaujíma o zdravý životný štýl, Claire Sylvia, bola šokovaná, keď sa u nej po transplantácii srdca prejavila chuť na pivo, vyprážané kurča a záujem o motorky. Sylvia sa stretla s rodinou svojho darcu a zistila, že má srdce osemnásťročného motocyklového nadšenca, ktorý miloval pivo a kuracie medailóniky. V knihe A Change of Hearth (Zmena srdca) Sylvia popisuje svoje osobné transformačné skúsenosti spolu s podobnými skúsenosťami ďalších pacientov z jej podpornej terapeutickej skupiny pre ľudí po transplantácii (Sylvia a Novak, 1997). Paul P. Pearsall uvádza rad ďalších podobných príbehov v knihe The Hearth's Code: Tapping the Wisdom and Power of Our Hearth Energy (Kód srdca: Ako načerpať múdrosť a silu z nášho srdca) (Pearsall, 1998). Spomienky týchto ľudí nemožno považovať za náhodu alebo zhodu okolností. Jedno dievča po transplantácii začala prenasledovať nočná mora, v ktorej sa jej snívalo o vražde. Jej sny boli také živé, že nakoniec viedli k zatknutiu vraha, ktorý zabil jej darcu.
Jednou z teoretických možností, ako sa tieto nové správania dostali do príjemcu transplantátu spoločne s orgánom, je vysvetlenie pomocou "bunkovej pamäte", t.j. názoru, že spomienky sú nejakým spôsobom zabudované v bunkách. Viete, že si nesmierne vážim inteligenciu jednotlivých buniek, ale tu musím urobiť zreteľné rozlíšenie. Áno, bunky si "pamätajú", že sú svalovými alebo pečeňovými bunkami, ale ich inteligencia má svoje hranice. Neverím tomu, že bunky sú fyzicky obdarené mechanizmami vnímania, ktoré sú schopné rozpoznať a zapamätať si chuť vyprážaného kuracieho medailóniku!
Psychologická a behaviorálna pamäť však dáva zmysel, keď si uvedomíme, že transplantované orgány na sebe stále nesú pôvodné identifikačné receptory darcu a očividne naďalej prijímajú rovnaké informácie z prostredia. Ak telo darcu orgánov zomrelo, ich vysielanie stále pokračuje. Tieto informácie - ako som uveril v tomto záblesku osvietenia, keď som dlho uvažoval o mechanizme bunkovej membrány - sú nesmrteľné, tak ako verím tomu, že my všetci sme nesmrteľní.
Bunky a transplantáty poskytujú dôkaz nielen pre nesmrteľnosť ale aj pre reinkarnáciu. Zamyslite sa nad možnosťou, že v budúcnosti bude mať nejaké embryo rovnakú množinu identifikačných receptorov, akú mám dnes ja. Toto embryo bude naladené na moje "ja". Moja identita bude späť, ale v inom tele. Sexizmus a rasizmus sú tak isto smiešne ako nemorálne, keď si uvedomíte, že vaše receptory môžu skončiť v tele belocha, černocha, Aziata, muža alebo ženy. Pretože prostredie predstavuje "Všetko, čo existuje" (Boha) a antény našich vlastných receptorov priťahujú iba obmedzenú časť celku... malú časť boha.
Webstránky vytvárané aj pomocou
